Papierový model - Synagoga Status Quo Ante Trnava

Popis

Papierový model Synagóga status quo ante je synagóga v Trnave, ktorá patrí v súčasnosti Galérii Jána Koniareka. Organizujú sa v nej vernisáže.

Pochádza z roku 1891, kedy tam bol rabínom Simon Sidon, ktorý patril k tým, čo chceli zachovať status quo ante, stav pred rozkolom v maďarskej židovskej komunitě medzi reformovaným a ortodoxným smerom.

Reprezentuje architektúru uplatňujúcu orientálne prvky v štýle historizmu. Jej dispozíciu tvorí apsida a modlitebňa obkolesená galériou pre ženy, ktorú podopierajú liatinové stĺpy s kompozitnými hlavicami. V strede modlitebne sa otvára kopula pôvodne so sklenenou výplňou.

Pred synagógou je pamätník židovským obetiam druhej svetovej vojny. 

Trnava bola už v stredoveku významným centrom židovského života a jej rabín Izák (Ájzek) Tyrnau patril k popredným židovským učencom v regióne. V roku 1539 však na základe istého sporného únosu a obvineniu z rituálnej vraždy dieťaťa nariadil kráľ Ferdinand I. z Trnavy vyhnať všetkých židov na večné časy a toto nariadenie zopakoval v roku 1686 aj cisár Leopold I. Stredoveké židovské geto nachádzajúce sa kdesi medzi dnešnou Pavlínskou a Dolnopotočnou ulicou zmizlo bez stopy. Až v roku 1717 uzavrel Šimon Michael z bratislavskej židovskej obce dohodu s mestom Trnava, ktorá umožňovala židom prechádzať cez mesto za poplatok. No „večné časy“ trvali do roku 1783, keď Jozef II. Tolerančným patentom zrovnoprávnil náboženstvá. Zrušené tak boli všeobecné obmedzenia stanovujúce počty židov v mestách, ich hospodárske aktivity, vlastníctvo nehnuteľností či prístup k vzdelaniu. V druhej polovici 19. storočia sa pod vplyvom politických zmien Trnava otvorila židovskému osídleniu a v roku 1930 mala už 2 728 židovských obyvateľov, ktorí patrili k ortodoxnej a status quo ante komunite. Väčšina z nich zahynula počas holokaustu a dnes už v meste nepôsobí aktívna židovská obec.

Židovská obec status quo ante si dala postaviť synagógu v roku 1897 podľa návrhov architekta Jakoba Gartnera (1861-1921), významného viedenského špecialistu na synagógy. Budova z charakteristického neomietnutého tehlového muriva s dvojvežovým priečelím sa nachádza v historickom centre mesta. Modlitebný priestor je bazilikálne trojlodie so ženskou galériou, ktorú nesú liatinové stĺpy.

Po čiastočnej rekonštrukcii v deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa synagóga začala využívať ako výstavný priestor – Centrum súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave.

Obtiažnosť 3-4

Autor: Mgr. Juraj Gonšor

Parametre